pre akademický rok 2026/27
Doc. RNDr. Daniel Gurňák, PhD.
Téma práce je zameraná na detailnú historickogeografickú analýzu vývoja vybraného historického mestského jadra zvoleného mesta na území Slovenska od najstarších čias (daných dostupným materiálom) až do súčasnosti. Úlohou doktoranda je zamerať sa jednak na historickogeografické spracovanie existujúcich historických, archeologických, architektonických, štatistických či archívnych dát pokrývajúcich definovaný mestský priestor, jednak terénnym výskumom analyzovať transformáciu a súčasný stav tohto priestoru z hľadiska osídlenia a funkčného využitia. Cieľom práce je analyzovať detailne, pokiaľ možno až do úrovne jednotlivých blokov, či objektov, premeny vymedzenej časti mesta v kontexte dobových zmien a za pomoci kartograficko-štatistických analýz.
Téma práce je zameraná na politicko-geografickú analýzu vplyvov rôznych geografických aspektov na politické, resp. volebné preferencie národnostných menšín na Slovensku na prahu nového milénia. Zámerom práce je najmä analýza daného javu na prahu druhého milénia, hoci samozrejme bude nutné vychádzať aj zo staršieho vývoja národnostnej politickej scény na Slovensku v 20. storočí. Očakáva sa, že práca sa zameria na identifikáciu a analýzu rôznych faktorov ovplyvňujúcich politické preferencie predovšetkým príslušníkov národnostných menšín, alebo obyvateľstva regiónov Slovenska, kde tvoria národnostné menšiny významnú časť obyvateľstva. S využitím jednak oficiálnych údajov, ako aj výsledkov dostupných výskumov a zisťovaní politických preferencií ako aj vlastného terénneho výskumu sa práca pokúsi identifikovať špecifiká politických preferencií vybraných národnostných menšín na Slovensku, a to aj v závislosti od regionálnych špecifík a disparít.
Doc. RNDr. František Križan, PhD.
Aktivity obyvateľov sa vyznačujú rytmickými vzorcami, ktoré majú isté špecifiká v čase a priestore. Hlavný cieľ dizertačnej práce je založený na definícii časopriestorových konfigurácií urbánneho a rurálneho maloobchodu pomocou relevantných konceptov. Ide o identifikáciu spôsobov, akými sa vytvárajú denné rytmy maloobchodného prostredia. Ich výskum môže byť založený na analýze dát z terénu (napr. otváracie hodiny maloobchodných predajní) alebo na údajoch mobilných lokalizačných dát alebo na údajoch zo systému eKasa. Čiastkový cieľ dizertačnej práce je zameraný na denné rytmy nákupného správania spotrebiteľov. Takýto výskum môže vychádzať z detailných dát o finančných tokoch z daňových dokladov. Výskum bude prebiehať na úrovni obcí Slovenska a niekoľkých prípadových štúdií na nižšej hierarchickej úrovni. Výstupom dizertačnej práce bude klasifikácia denných rytmov maloobchodu a spotreby na základe spôsobov akými sa vytvárajú a aké dôsledky prinášajú. Potenciálom práce je návrh novej metódy merania rytmov v geografii maloobchodu a spotreby a zhodnotenie využitia tohto konceptu v plánovacej praxi.
Inhabitants' activities follow rhythmic patterns that are specific to space and time. The dissertation focuses on defining the spatiotemporal configurations of urban and rural retailing, drawing on relevant concepts. The objective is to identify the ways in which the retail environment's daily rhythms are constituted. Research can be based on field data (for example, opening hours of retail outlets) or, more importantly, mobile location data or data from the eKasa system. A sub-objective of the dissertation focuses on the daily rhythms of consumer shopping behaviour. Tax receipts provide detailed financial flow data that can be used for such research. Research will be conducted at the level of Slovakia's municipalities and at a lower hierarchical level through several case studies. A classification of the daily rhythms of retailing and consumption based on their generation and consequences will be the output of the dissertation. The potential of the thesis lies in proposing a new method for measuring rhythms in retail geography and consumption geography, and evaluating its application in planning practice.
Téma dizertačnej práce sa zameriava na analýzu konceptu potravinového nacionalizmu, ktorý spája spotrebiteľské správanie s prejavmi národnej identity a vzťahom k miestu pôvodu potravín. Potravinový nacionalizmus vychádza z presvedčenia, že preferovanie domácich, regionálnych či lokálnych potravín predstavuje morálne správnu voľbu, ktorá prispieva k posilneniu národnej ekonomiky, zamestnanosti a regionálnej identity. V kontexte globalizovaného potravinového systému, kde je výroba a distribúcia potravín súčasťou nadnárodných reťazcov, môžeme tento jav chápať aj ako formu spoločenskej reakcie na globalizačné tlaky a internacionalizáciu spotreby. Práca bude skúmať priestorové aspekty potravinového nacionalizmu na Slovensku – od regionálnych rozdielov v preferenciách domácich produktov až po priestorovú variabilitu postojov spotrebiteľov. Dôraz bude kladený na úlohu geografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych faktorov, ktoré formujú vzťah spotrebiteľov k miestu pôvodu potravín. Súčasťou výskumu bude aj analýza verejných politík a štátnych intervencií zameraných na podporu domácich výrobkov v rôznych regionálnych kontextoch. V čase opakujúcich sa globálnych kríz (pandémia, ozbrojené konflikty, narušenie dodávateľských reťazcov) sa téma potravinového nacionalizmu stáva mimoriadne aktuálnou. Výskum prinesie poznatky o tom, ako sa mení spotrebiteľská orientácia „od globálneho k lokálnemu“ a ako sa tento proces premieta do regionálneho obrazu potravinového trhu na Slovensku.
Mgr. Michala Sládeková Madajová, PhD.
Podmienkou efektívnej regionálnej politiky je poznanie úrovne rozvoja jednotlivých regiónov. V súčasnosti existuje viacero prístupov a techník, pomocou ktorých je možné kvantifikovať priestorové nerovnosti. Hoci viaceré z nich zachytávajú rozmanité oblasti a nielen úroveň ekonomického rozvoja regiónov, v mnohých prípadoch sa ukazuje, že nie sú schopné reflektovať sociálne aspekty rozvoja a kvalitu života. Napríklad v regiónoch s dobrým ekonomickým výsledkom a potenciálom môže existovať (a existuje) značný priestor pre zlepšenie iných oblastí života, ako napr. sociálne služby, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, bezpečnosť či životné prostredie. Extrémnym príkladom sú chybné odporúčania, ktoré vedú k vylúčeniu čerpania pomoci. Cieľom práce bude predstaviť, aplikovať a porovnať existujúce a inovatívne prístupy k meraniu ekonomického a sociálneho rozvoja regiónov v slovenských podmienkach. Pozornosť bude venovaná tak ukazovateľom ekonomických (výkonnosť regiónu, štrukturálny potenciál, atraktívnosť), ako aj sociálnych (základné ľudské potreby, blahobyt, príležitosti) a environmentálnych výsledkov (koncepty zeleného rastu), a ich limitom. Ambíciou je hodnotiť viac dimenzií – indikátorov širšieho spektra za účelom získania holistického obrazu o pokroku, na základe ktorého bude možné lepšie nastavovať priority v regionálnom strategickom plánovaní.
Knowledge about the level of development of individual regions is a requirement for an effective regional policy. There are currently several approaches and techniques that can be used to quantify spatial inequalities. Although many of them capture diverse topics and not only the level of economic development of the regions, in many cases they have failed to understand the social aspects of development and quality of life. For example, in regions with good economic performance and potential, there may be (and still is) considerable room for improvement in other areas of life, such as social services, healthcare, education, safety or the environment. An extreme example is the erroneous recommendations that lead to the exclusion of aid. The aim of the work will be to present, apply and compare existing and innovative approaches to measuring the economic and social development of regions in Slovak conditions. Attention will be paid to indicators of economic (regional performance, structural potential, attractiveness) as well as social (basic human needs, well-being, opportunities) and environmental outcomes (concepts of green growth), and their limits. The ambition is to evaluate more dimensions - indicators of a wider spectrum in order to gain a holistic picture of progress, on the basis of which it will be possible to better set priorities in regional strategic planning.
Práca sa venuje aktuálnej a spoločensky významnej problematike dostupnosti a udržateľnosti siete materských a základných škôl na Slovensku. Mieru záťaže na školský systém určuje populačný vývoj, ktorý spolu so sociálno-ekonomickými faktormi determinuje aj mieru dopytu po materských a základných školách. Výskum je založený na multidimenzionálnom prístupe - okrem základných charakteristík (počet a rozmiestnenie zariadení, ich kapacita, počty tried, počet detí na jedného učiteľa/ku), budú preto hodnotené aj iné ukazovatele a ich vplyv (počty detí ohrozené chudobou, miera nezamestnanosti, regionálne rozdiely, denná periodicita dochádzky, individuálne stratégie rozhodovania, spoločenské požiadavky, či finančná náročnosť). Cieľom je komplexne zhodnotiť stav predprimárneho a primárneho vzdelávania z viacerých perspektív (geografická dostupnosť, kvalita a kapacita škôl, demografické a sociálno-ekonomické faktory, finančná dostupnosť, personálne zabezpečenie, legislatívne aspekty). Osobitná pozornosť je venovaná rurálnym a demograficky ohrozeným regiónom, kde sa problémy s dostupnosťou a udržateľnosťou škôl prejavujú najvýraznejšie.
Práca sa opiera o kombináciu kvantitatívneho a kvalitatívneho výskumu, okrem analýzy dostupných štatistických údajov a priestorového modelovania využíva aj rozhovory s kľúčovými aktérmi, ako sú riaditelia škôl, samospráva, učitelia a miestni obyvatelia. Snahou je identifikovať faktory ovplyvňujúce dopyt po vzdelávacích zariadeniach, ako aj bariéry, ktoré bránia efektívnemu poskytovaniu vzdelávacích služieb v rôznych územných kontextoch. Výsledkom bude komplexné hodnotenie funkčnosti a udržateľnosti školskej siete, identifikácia typologicky odlišných území podľa ich problémov a potenciálu a návrh odporúčaní pre optimalizáciu a racionalizáciu siete materských a základných škôl na Slovensku. Práca má ambíciu prispieť k odbornej diskusii o efektívnej a inkluzívnej regionálnej vzdelávacej politike a poskytnúť analytické podklady pre strategické plánovanie v oblasti vzdelávania na národnej aj regionálnej úrovni.
The thesis addresses a current and socially significant issue concerning the accessibility and sustainability of the network of pre-primary and primary schools in Slovakia. The level of pressure on the school system is determined by demographic developments which, together with socio-economic factors, shape the demand for pre-primary and primary education. The research is based on a multidimensional approach: in addition to basic characteristics (the number and spatial distribution of facilities, their capacity, the number of classes, and pupil–teacher ratios), further indicators and their effects will also be assessed (the number of children at risk of poverty, unemployment rates, regional disparities, daily commuting patterns, individual decision-making strategies, societal expectations, and financial burdens). The aim is to provide a comprehensive assessment of pre-primary and primary education from multiple perspectives (geographical accessibility, school quality and capacity, demographic and socio-economic factors, financial affordability, staffing, and legislative aspects). Particular attention is devoted to rural and demographically vulnerable regions, where problems of accessibility and sustainability are most pronounced.
The thesis employs a combination of quantitative and qualitative research methods; in addition to the analysis of available statistical data and spatial modelling, it draws on interviews with key stakeholders such as school principals, local governments, teachers, and residents. The intention is to identify factors influencing the demand for educational services as well as barriers that hinder the effective provision of education in different territorial contexts. The outcome will be a comprehensive evaluation of the functionality and sustainability of the school network, the identification of typologically distinct areas according to their challenges and potential, and recommendations for the optimisation and rationalisation of the network of pre-primary and primary schools in Slovakia. The thesis aims to contribute to professional debate on effective and inclusive regional education policy and to provide analytical evidence to support strategic planning in the field of education at both national and regional levels.
Dizertačná práca sa zameriava na komplexné hodnotenie kvality života v regiónoch Slovenska prostredníctvom prepojenia objektívnych ukazovateľov socio-ekonomického, demografického, environmentálneho a infraštruktúrneho charakteru so subjektívnymi percepciami obyvateľov. Tradičné metódy hodnotenia regionálneho rozvoja často vychádzajú z ekonomických indikátorov, ktoré však iba čiastočne reflektujú skutočný blahobyt, spokojnosť a životné podmienky ľudí. Napriek rastúcej ekonomickej výkonnosti mnohé regióny vykazujú pretrvávajúce sociálne problémy, nerovnosti či nízku kvalitu života. V mnohých regiónoch dochádza k nesúladu medzi materiálnymi podmienkami a subjektívnym hodnotením kvality života. Cieľom práce je preskúmať tieto vzťahy a rozpory, identifikovať kľúčové faktory ovplyvňujúce kvalitu života a tým prispieť k hlbšiemu pochopeniu regionálnych rozdielov na Slovensku. Výskum sa opiera o multidimenzionálny prístup kombinujúci analýzu objektívnych štatistických ukazovateľov (príjem, nezamestnanosť, vzdelanie, bývanie, zdravotný stav, dostupnosť služieb, environmentálne podmienky) so subjektívnymi indikátormi získanými prostredníctvom dotazníkových zisťovaní alebo sekundárnych dát o spokojnosti, pocite bezpečia, hodnotení kvality služieb či vnímaní životných podmienok. Metodologický rámec bude tvoriť kombinácia štatistických metód, priestorovej analýzy a zhlukovania s dôrazom na identifikáciu typologicky odlišných regiónov. Výsledkom práce bude regionálna Slovenska podľa vzťahu medzi objektívnou a subjektívnou kvalitou života, ako aj identifikácia hlavných determinantov, ktoré ovplyvňujú regionálne rozdiely v spokojnosti obyvateľov. Dizertačná práca má ambíciu prispieť k rozšíreniu teoretického a metodologického rámca výskumu kvality života v geografii a ponúknuť prakticky využiteľné poznatky pre tvorcov verejných politík na národnej i regionálnej úrovni.
The thesis focuses on a comprehensive assessment of quality of life in the regions of Slovakia by linking objective socio-economic, demographic, environmental and infrastructural indicators with the subjective perceptions of residents. Traditional methods of evaluating regional development often rely on economic indicators, which only partially reflect actual well-being, satisfaction, and living conditions. Despite increasing economic performance, many regions continue to exhibit persistent social problems, inequalities, and low quality of life. In numerous regions, discrepancies arise between material living conditions and the subjective evaluation of quality of life. The aim of the thesis is to examine these relationships and contradictions, identify key factors influencing quality of life, and thereby contribute to a deeper understanding of regional disparities in Slovakia. The research is based on a multidimensional approach that combines the analysis of objective statistical indicators (income, unemployment, education, housing, health status, service accessibility, and environmental conditions) with subjective indicators obtained through surveys or secondary data on life satisfaction, perceived safety, service quality assessment, and perceptions of living conditions. The methodological framework will consist of a combination of statistical methods, spatial analysis, and cluster analysis, with an emphasis on identifying typologically distinct regions. The outcome of the thesis will be a regional typology of Slovakia based on the relationship between objective and subjective quality of life, as well as the identification of the main determinants shaping regional differences in residents’ well-being. The dissertation seeks to contribute to the theoretical and methodological development of quality-of-life research in geography and to provide practically applicable insights for policymakers at both national and regional levels.
Doc. Mgr. Martin Šveda, PhD.
Rezidenčná mobilita predstavuje kľúčový mechanizmus formovania priestorovej štruktúry populácie, regionálnych nerovností a funkčnej organizácie územia. Na Slovensku je empirické poznanie determinantov vnútroštátneho sťahovania stále limitované najmä závislosťou od agregovaných administratívnych štatistík s relatívne obmedzenou časovou a priestorovou granularitou dostupných dát. Cieľom dizertačnej práce je identifikovať, kvantifikovať a modelovať push a pull faktory rezidenčnej mobility na Slovensku prostredníctvom integrácie konvenčných dátových zdrojov (evidencia vnútorného sťahovania, ceny nehnuteľností, dostupnosť verejných služieb, dopravná infraštruktúra, socioekonomické indikátory) a nekonvenčných big data zdrojov (geolokačné údaje mobilnej siete, databázy bodov záujmu – POI, diaľkový prieskum Zeme). Práca bude analyzovať, ako fyzické charakteristiky územia, dostupnosť pracovných príležitostí, kvalita bývania, environmentálne podmienky a dostupnosť služieb pôsobia ako motivačné alebo odpudzujúce faktory rezidenčnej mobility a ako sa ich význam líši podľa smeru, vzdialenosti a typu sťahovania (napr. mestá – zázemie, regionálne centrá – periférie). Očakávaným prínosom práce je empirické rozšírenie push–pull teórie v podmienkach stredoeurópskeho postsocialistického priestoru, vytvorenie replikovateľného analytického rámca pre integráciu heterogénnych dátových zdrojov a formulácia odporúčaní pre územné plánovanie, bytovú politiku, regionálny rozvoj a dopravnú politiku založených na dôkazoch.
Práca sa zameriava na empirickú identifikáciu a analýzu novodobých časovo-priestorových režimov obyvateľstva, ktoré narúšajú tradičný model každodennej mobility medzi miestom bývania a miestom práce. Východiskom je koncept geografie času a rytmoanalýzy, rozšírený o perspektívu digitálnej transformácie práce, práce na diaľku a hybridných foriem zamestnania. Cieľom je vyvinúť metodologický rámec umožňujúci extrakciu, klasifikáciu a interpretáciu flexibilných rytmov prítomnosti populácie na základe geolokačných údajov mobilnej siete. Výskum bude identifikovať typické a atypické časové profily prítomnosti, mieru ich stability v čase a ich priestorové rozšírenie v kontinuu mesto–vidiek. Prínosom práce je konceptualizácia nových foriem každodennej priestorovej organizácie populácie a vytvorenie podkladu pre adaptáciu dopravných modelov, plánovania služieb a regionálnych politík na meniace sa časové režimy spoločnosti.
Dizertačná práca sa zameriava na analýzu denných a týždenných rytmov prítomnosti obyvateľstva na území Slovenska v kontexte kontinua mesto-vidiek. Vychádza z teoretických východísk Geografie času a rytmoanalýzy, ktoré prepája s využitím unikátnych údajov o lokalizácii mobilných zariadení. Cieľom práce je navrhnúť a overiť viacúrovňový metodologický rámec umožňujúci transformáciu údajov z mobilnej siete do zmysluplných rytmických profilov populácie v pravidelnej priestorovej mriežke a ich následnú typológiu. Výskum sa sústreďuje na identifikáciu rozdielov v časovej štruktúre rutín medzi pracovnými dňami a víkendmi, ako aj na hodnotenie vplyvu súčasných socio-ekonomických javov, najmä rozšírenia práce na diaľku, skráteného pracovného týždňa, suburbanizácie a druhého bývania. Prínosom dizertačnej práce je rozšírenie poznania o hierarchickom usporiadaní času a priestoru v geografii, ako aj vytvorenie aplikovateľného analytického rámca využiteľného v regionálnom plánovaní, dopravnej politike a hodnotení priestorových dopadov zmien každodenných rutín obyvateľstva.
RNDr. Anton Michálek, CSc.
Pretrvávajúca chudoba je jedným z najnaliehavejších globálnych sociálno-ekonomických problémov, pričom pasce chudoby predstavujú jednu z najkomplexnejších a najpersistentnejších výziev modernej spoločnosti. Výskum pascí chudoby je v súčasnosti zvlášť vysoko aktuálny pre Slovensko, najmä v dôsledku rastúcej ekonomickej a sociálnej zraniteľnosti jeho obyvateľstva. Slovensko v dôsledku polykrízy (prelínajúcich sa nedávnych a súčasných kríz) zažíva viacero makroekonomických šokov, ktorých dôsledky majú intenzívne interakcie s rastom chudoby, zmenami jej štruktúr a zväčšením a prehĺbením pascí chudoby. V krajine boli prerušené dlhodobo priaznivé trendy v znižovaní chudoby a sociálneho vylúčenia. Zmenila sa základná trajektória vývoja chudoby, výrazne sa zvýšila úroveň chudoby, zhoršili sa aj ostatné jej miery a parametre (hĺbka, závažnosť a pod.). Cieľom DDP bude poskytnúť aktuálny prehľad o pasciach chudoby v kontexte najnovších poznatkov, nedávnych a prebiehajúcich kríz a dynamického vývoja v ostatných rokoch. Zámerom bude predstaviť kľúčové teoretické modely pascí chudoby, vysvetliť ich samo posilňujúce mechanizmy a príčiny pretrvávania (pretrvávajúcej) chudoby a prezentovať ich hlavné katalyzátory a modifikátory, ich vplyv a interakcie s pascami chudoby. Súčasťou DDP bude tiež zachytiť vývoj, prehlbovanie a štrukturálne zmeny v pasciach chudoby a identifikovať najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva na Slovensku z aspektu rastu chudoby.
Mgr. Ján Novotný, PhD.
Geoturizmus predstavuje modernú verziu alternatívneho cestovného ruchu, zameraného na aktívne spoznávanie foriem a procesov tvoriacich neživú prírodu. Hoci je prevažne spájaný s horskými oblasťami, aj mestá a ich zázemie často ponúkajú významné prvky geologického a geomorfologického dedičstva, ktoré môžu zohrávať dôležitú úlohu z hľadiska ich udržateľného rozvoja. Cieľom práce bude zmapovanie geodiverzity a hodnotenie geoturistického potenciálu na území vybraného mesta, identifikácia a hodnotenie vhodných geolokalít, vrátane analýzy ich zraniteľnosti. Výsledkom bude komplexný návrh stratégie ochrany a udržateľného využívania geolokalít v rámci mestskej rekreácie a environmentálnej výchovy, vrátane rozvoja potrebnej infraštruktúry a analýzy dopravnej dostupnosti. Očakávaným prínosom bude aj adaptácia metodiky vzhľadom na špecifiká urbanizovanej krajiny.
Mgr. Róbert Pazúr, PhD.
Zmeny využitia krajiny sú spôsobené hybnými silami pôsobiacimi v rôznych mierkach. Príčinami zmien krajiny môžu byť viaceré faktory pôsobiace vo viacerých mierkach. Zatiaľ čo niektoré príčiny možno identifikovať na miestnej úrovni, iné môžu pôsobiť na regionálnej alebo kontinentálnej úrovni. Okrem toho je zmena využitia krajiny často výsledkom tzv. tele-spojení medzi vzdialenými sociálno-ekologickými systémami. Cieľom tejto doktorandskej témy je identifikovať príčiny zmien využitia krajiny vo vybranom regióne sveta s osobitným zameraním na poľnohospodárstvo. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny a záujem o modelovanie zmien využitia krajiny, diaľkový prieskum Zeme a záujem o objavovanie príčin existencie procesov formujúcich využívanie krajiny. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich medzinárodných projektov.
Land-use change is caused by multiple drivers acting on multiple scales. While some causes of land change may be identified on the local scale, others may act on the regional or continental level. Additionally, land change often results from telecoupling between distant socio-ecological systems. The goal of this PhD is to identify the drivers of land change in a selected region with a specific focus on agriculture. A successful candidate should be fluent in English and has a passion for land-use modelling, remote sensing, and exploring the causalities of processes shaping the landscape. This PhD position offers a great way to join international research projects.
Rovnako ako v minulosti, budúci vývoj krajiny v Európe sa adaptuje súčasným prírodným a spoločenským výzvam (klimatické zmeny, urbanizácia, demografické trendy). Cieľom DDP je vytvoriť scenáre budúceho vývoja krajiny a ekosystémových služieb v Európe. Hlavnými dátovými zdrojmi sú dáta o krajinnej pokrývke, dáta o prírodných pomeroch a výsledky z plánovaných worskhopov. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny a záujem o modelovanie zmien využitia krajiny, ekosystémových služieb a záujem o objavovanie príčin existencie procesov formujúcich využívanie krajiny. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich medzinárodných projektov ako aj aplikáciu získaných vedeckých výsledkov v praxi.
Same as in past decades, the future landscape in Europe will need to adapt to current natural and societal challenges (climate change, urbanisation pressure, demography). This PhD aims to develop the scenarios of plausible pathways of the future development of land-use and ecosystem services in selected areas of Europe. Core data used would be the land cover data, natural and socioeconomic statistics and outcomes of stakeholder workshops. A successful candidate should be fluent in English and has a passion for land-use modelling, modelling of ecosystem services, and exploring the causalities of processes shaping the landscape. This PhD position offers a great way to join international research projects and practical integration of research findings.
Mgr. Pavel Šuška, PhD.
Jedným z rozmerov postsocialistických mestských premien je vývoj na poli občianskej a politickej angažovanosti, ktorý reaguje a je súčasťou širších sociálno-priestorových vzťahov. Tieto sa realizujú na rôznych mierkových úrovniach – lokálna alebo mestská je len jednou z relevantných, pričom jednotlivé mierky sa rôznym spôsobom prejavujú v pociťovaných problémoch, ich rámcovaní a v podobách aktivistickej praxe. Klimatická kríza ako faktor reštrukturalizácie pôvodných vzťahov medzi mierkami prináša potreby nájsť nové spôsoby účinného politického konania, ktoré odpovedajú na globálne problémy, no sú ukotvené v miestnych sociálno-politických podmienkach. Cieľom DP je preskúmať aspekty priestorovosti politickej angažovanosti aktérov klimatického (mestského) aktivizmu.
Transformácia hmotného mestského prostredia je hlboko hodnotovo a mocensky podmienený proces. Rozhodnutia o tom, čo, kedy a kde sa vybuduje, zbúra alebo ponechá, sú ovplyvnené aktérmi s rozdielnymi schopnosťami presadzovať svoje záujmy a stratégiami legitimizácie týchto rozhodnutí. Dynamický stavebný vývoj Bratislavy za ostatné dve dekády poskytuje množstvo príkladov, ktoré odhaľujú politickú podstatu produkcie mestského priestoru. Cieľom doktorandského študijného programu DDP je skúmať mocenské vzťahy a konflikty, ktoré formujú priestorové transformácie, analyzovať ich priestorové prejavy a kriticky reflektovať teoretické rámce používané na ich interpretáciu.
Transformácia spoločnosti a mestského prostredia po roku 1989 zásadne ovplyvnila vývoj urbánnych procesov v strednej a východnej Európe. Popri rozsiahlej suburbanizácii sa v jadrových častiach miest čoraz výraznejšie presadzuje gentrifikácia, ktorá mení fyzickú štruktúru mestských štvrtí a zároveň výrazne prispieva k sociálnej polarizácii. Gentrifikačné procesy vedú k obnoveniu zanedbaných území, no zároveň k selektívnej rezidenčnej mobilite a nárastu socio-ekonomických kontrastov. V postsocialistickom prostredí, poznačenom dedičstvom centrálne plánovanej bytovej politiky, špecifickými privatizačnými režimami a rýchlou liberalizáciou realitného trhu, nadobúda gentrifikácia osobitú dynamiku, ktorá podnecuje nové formy sociálno-priestorovej diferenciácie, často odlišných od jej prejavov v mestách západných. Cieľom dizertačnej práce je identifikovať a analyzovať priestorový priebeh gentrifikácie v Bratislave a preskúmať jej prepojenie so vznikajúcimi vzorcami sociálnej polarizácie. Výskum bude založený najmä na využití kvantitatívnych metód, vrátane analýzy socio-ekonomických údajov, demografických indikátorov, dát o rezidenčnej mobilite, informácií z realitného trhu a priestorových štatistických techník. Dôraz bude kladený na sledovanie dlhodobých trendov a identifikáciu území, v ktorých dochádza k výrazným zmenám triedneho, ekonomického či kultúrneho zloženia obyvateľstva. Výsledkom práce bude detailné zmapovanie trajektórií gentrifikácie v hlavnom meste Slovenska a interpretácia ich úlohy v procese formovania sociálne polarizovanej urbánnej štruktúry.
* uvedené práce je možné riešiť len v rámci GÚ SAV, v. v. i.
