TÉMY DIZERTAČNÝH PRÁC PRE AKADEMICKÝ ROK 2024/25

Prof. RNDr. Ladislav Tolmáči, PhD.

Metódy hodnotenia atraktivity ich aplikácia vo vybratom regióne a ich využitie v praxi
- Teoreticko-metodologické základy štúdia atraktivity (prostredie www network, sociálne médiá, fyzické prostredie miest). Sumarizácia základných kritérií atraktivity pre skúmaný typ geografických objektov (mestá, vidiecke sídla, chránené územia, špecifické lokality a i.). Stanovenie základných výskumných hypotéz. Výber alternatívnej metódy/metód hodnotenia atraktivity regiónu (sídla, geografických lokácií) – HKI evaluácia, dotazníkový prieskum, vyžitie metódy AQITI, stanovenie Instagram impact factora a i. Špecifikácia skúmaného regiónu a stanovenie základných etáp výskumu a jeho realizácie. Na základe definitívneho výberu metód komparácia a systematizácia výsledkov a ich využitie pre regionálny rozvoj skúmaného územia. Analýza perspektív využitia vybratých použitých metód stanovenia atraktivity v praxi.

Doc. RNDr. Daniel Gurňák, PhD.

Analýza vplyvov politicko-geografických zmien na vývoj národnostných menšín vo vybranej časti
Strednej Európy
- Téma práce je zameraná na historickogeografický výskum vplyvov zmien politického a štátoprávneho usporiadania priestoru strednej Európy na premeny osídlenia vo vymedzenom regióne v strednej Európe so zameraním na sídelnú štruktúry a charakteristiky obyvateľstva daného územia. Ide najmä o vplyv zmien štátnych alebo iných politických hraníc na kontinuitu osídlenia a dôsledky na zmeny zloženia obyvateľstva od 19. storočia do súčasnosti. Úlohou doktoranda je nielen spracovať pokiaľ možno čo najdetailnejšie vývoj obyvateľstva na sledovanom území a zmeny jeho politického rozdelenia, ale analyzovať aj dobové historickogeografické špecifiká ovplyvňujúce tieto zmeny
Historickogeografické premeny socioekonomických štruktúr pôvodných predmestských
a prímestských zón mest od predindustriálnej do postindustriálnej éry na príklade vybraného mesta
- Téma práce je zameraná na výskum premien vybraných socioekonomických štruktúr vo vymedzenom priestore – výstavby a osídlenia, budovania infraštruktúry v pôvodných predmestských zónach mesta (pôvodné predmestia, priľahlý intravilán a okolité obce) v predindustriálnom a ranom industriálnom období a ich postupné začleňovanie do štruktúr mesta v kontexte procesu transformácie predindustriálnej spoločnosti na industriálnu a postindustriálnu. Úlohou doktoranda je aplikácia výskumných historickogeografických metód na konkrétnom modelovom území, pričom cieľom práce by mala byť analýza rozvoja a adaptácie uvedených socioekonomických štruktúr dobovým podmienkam v konkrétnom geografickom priestore – teda analýza priestorového rozširovania mesta.

Doc. RNDr. František Križan, PhD.

„Potravinový nacionalizmus“ spotrebiteľov na Slovensku: od globálnych k lokálnym potravinám
- Koncept potravinového nacionalizmu sa zaoberá väzbami medzi potravinami a nacionalizmom (národnou identitou) a vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ vníma morálnu potrebu alebo presvedčenie preferovať domáce (regionálne alebo lokálne potraviny) s cieľom podpory ekonomiky, zamestnanosti alebo identity. Globálny potravinový systém je výrazne prepojený v jeden reťazec. Potravinový nacionalizmus môže viesť k uvedomelej spotrebe v snahe o vymanenie sa spod internacionálnych vplyvov (globálnych reťazcov). Práca bude zameraná nielen na výskum intervencie štátov pre podporu spotreby domácich potravín v regionálnych súvislostiach, ale najmä na zhodnotenie nákupného správania spotrebiteľov v kontexte potravinového nacionalizmu s dôrazom na úlohu priestoru. V dobe rôznych kríz (pandémia, vojna) a národných opatrení s tým súvisiacich je zhodnotenie potravinového nacionalizmu aktuálnou témou vedeckého výskumu.
Odolný maloobchod a udržateľná spotreba: dosah kríz na aktuálne trendy v maloobchode
a správaní spotrebiteľov
- Maloobchod má životný cyklus, ktorého prejavy sú zreteľné v čase v priestore. Na zmeny v maloobchode dynamicky reagujú spotrebitelia zmeneným nákupným správaním a vice versa. Maloobchod za ostatných päť rokov zaznamenal toľko dynamických zmien ako v predchádzajúcich desaťročiach. Pandémia Covid-19 a recesie spôsobené vojnami si vyžadujú, aby maloobchodné spoločnosti mysleli neštandardne, využívali vlastné zdroje a kreativitu, boli odolné, dynamické a proaktívne, prispôsobovali klasické obchodné modely alebo vyvíjali nové. Nové zmenené podmienky v maloobchode sa stali realitou a majú obrovský vplyv na správanie spotrebiteľov, výrazne ovplyvňujú náš každodenný život, na ktorý sme boli zvyknutí. Cieľom dizertačnej práce je vypracovať odolné a udržateľné stratégie maloobchodu potrebné na to, aby sa maloobchodníci dokázali prispôsobiť „novému normálnu“ a novým modelom spotreby (napr. nuloví spotrebitelia) v aktuálnom krízovom období. Porozumenie týmto zmenám bude nevyhnutné na zvýšenie odolnosti maloobchodu v budúcnosti. Očakáva sa, že tieto nové stratégie maloobchodu a vzorce spotreby sa budú meniť v čase i priestore, čo vytvára perspektívy pre geografický prístup ich výskumu.
Denný rytmus maloobchodu a nákupné správanie spotrebiteľov
- Aktivity obyvateľov sa vyznačujú rytmickými vzorcami, ktoré majú isté špecifiká v čase a priestore. Hlavný cieľ dizertačnej práce je založený na definícii časopriestorových konfigurácií urbánneho a rurálneho maloobchodu pomocou relevantných konceptov. Ide o identifikáciu spôsobov, akými sa vytvárajú denné rytmy maloobchodného prostredia. Ich výskum môže byť založený na analýze dát z terénu (napr. otváracie hodiny maloobchodných predajní) alebo a najmä na údajoch mobilných operátorov zameraných na časové odlišnosti prítomnosti obyvateľov v priestore. Čiastkový cieľ dizertačnej práce je zameraný na denné rytmy nákupného správania spotrebiteľov. Takýto výskum môže vychádzať z detailných dát o finančných tokoch z daňových dokladov. Výskum bude prebiehať na úrovni obcí Slovenska a niekoľkých prípadových štúdií na nižšej hierarchickej úrovni. Výstupom dizertačnej práce bude klasifikácia denných rytmov maloobchodu a spotreby na základe spôsobov akými sa vytvárajú a aké dôsledky prinášajú. Potenciálom práce je návrh novej metódy merania rytmov v geografii maloobchodu a spotreby a zhodnotenie využitia tohto konceptu v plánovacej praxi.
Daily rhythm of retail landscape and consumer’s shopping behaviour
- Inhabitants' activities follow rhythmic patterns that are specific to space and time. The dissertation focuses on the definition of spatiotemporal configurations of urban and rural retailing based on relevant concepts. The goal is to identify the ways in which the retail environment's daily rhythms are constituted. Research can be based on field data (for example, opening hours of retail outlets) or, more importantly, mobile operator data on the temporal variations of the presence of inhabitants. A sub-objective of the dissertation focuses on the daily rhythms of consumer shopping behaviour. Tax receipts provide detailed financial flow data that can be used for such research. Research will be conducted at the level of Slovakia's municipalities and at a lower hierarchical level through several case studies. A classification of the daily rhythms of retailing and consumption based on their generation and consequences will be the output of the dissertation. The potential of the thesis is to propose a new method for measuring rhythms in the retail geography and geography of consumptionand to evaluate the use of this concept in planning practice.

Mgr. Martin Šveda, PhD.

Časo-priestorové správanie obyvateľov suburbánnych lokalít v Bratislavskom metropolitnom regióne
- Procesy suburbanizácie v zázemí hlavného mesta aktuálne predstavujú jednu z najvýznamnejších sociálno-priestorových transformácií na území Slovenska. Bratislavské zázemie, teda priestor dennej dochádzky najvýznamnejšieho ekonomického, politického, správneho a kultúrneho centra SR, sa bezprecedentne mení pod vplyvom intenzifikácie vzťahov s centrálnym mestom, ktorá je výsledkom a faktorom, ktorý ďalej podporuje rastúcu rezidenčnú príťažlivosť tohto regiónu. Do pôvodne vidieckeho a malomestského prostredia sa len za ostatné dve dekády presídlila populácia veľkosti krajského mesta, pričom zatiaľ nie sú signály, že by sa mal existujúci trend priestorovej expanzie mesta v blízkej budúcnosti výrazne spomaliť. Formujúca sa priestorová štruktúra metropolitnej oblasti bude ovplyvňovať životy stoviek tisícov obyvateľov, je preto potrebné porozumieť sociálno-priestorovému správaniu suburbánnych rezidentov. Prostredníctvom tradičných údajových zdrojov (napr. časo-priestorové denníky), ale aj nových perspektívnych údajov (lokalizačné údaje mobilnej siete) je cieľom práce podrobne zmapovať špecifiká časovo-priestorového správania obyvateľov suburbií. Výsledky budú nepochybne dôležité pre hlbšie porozumenie a manažovanie suburbánnych lokalít.
Rezidenčná mobilita a rezidenčné preferencie obyvateľov Bratislavského metropolitného regiónu
- Suburbanizácia predstavuje proces populačného a ekonomického rastu v zázemí mesta, ktorý prebieha pod vplyvom jeho priestorovej expanzie. Tento proces postihol prakticky všetky mestá vyspelého sveta a neobišiel ani Bratislavu. Paradoxne, tento proces nie je v centre pozornosti a nová zástavba rodinných domov v prímestskej zóne je často považovaná len za nezaujímavé satelity s „kobercovou“ výstavbou rovnako vyzerajúcich domov. Je zrejmé, že suburbanizácia nie je len krátkodobým trendom v bývaní, ale že „odstredivá sila“, vytláčajúca obyvateľov mesta do satelitných obcí, je prejavom novej kultúry spotreby a spôsobu života. Témou dizertačnej práce je analýza rezidenčnej mobility a rezidenčných preferencií v najdynamickejšie sa rozvíjajúcom regióne Slovenska – v zázemí Bratislavy. Prostredníctvom tradičných údajových zdrojov (napr. štatistické údaje o populácii), ale aj podrobného mapovania individuálnych životných trajektórií chce práca zachytiť a analyzovať kľúčové aspekty suburbánnych aspirácií.
Predmestie alebo dedina? Priestorové konfigurácie suburbánneho priestoru na Slovensku
- Do tisícok nových rodinných domov v zázemí miest prichádzajú prisťahovalci z rôznych kútov Slovenska a s rôznymi motiváciami, predstavami a nárokmi na každodenný život. Je zrejmé, že tento fenomén nie je iba krátkodobým trendom v bývaní, ale že odstredivá rezidenčná mobilita je prejavom novej kultúry spotreby, separácie a nerovnosti v prostredí definovanom cenami nehnuteľností. Objavujú sa nové sídelné štruktúry, ktoré vytvárajú rezistentnú morfológiu a špecifickú sociálnu štruktúru, formujúce rytmus každodenného života pre generácie suburbánnych rezidentov. Tieto v dlhodobej perspektíve ovplyvnia spôsoby uvažovania o domove, komunite a sfére privátneho a verejného života. Na Slovensku, pre ktoré dlho platila dichotómia mestského a vidieckeho prostredia, sa ako čoraz naliehavejšia objavuje otázka (re)definovania „predmestia“ ako arény života pre stále väčšiu časť populácie. Rozmanité problémy každodennosti v suburbiu sú nepochybne následkom živelnej alebo len slabo regulovanej výstavby, ale súčasne aj chýbajúcej predstavy o priestorových parametroch a sociálnych funkciách novej sídelnej formy. Ak chceme reagovať na tento stav, zmysluplne manažovať predmestské prostredie a cielene ho formovať, potrebujeme najprv porozumieť procesom, ktoré formujú suburbiá na Slovensku. Cieľom práce je detailná analýza priestorových konfigurácií suburbánneho priestoru, ich morfogenéze a dopadom týchto sídelných štruktúr na každodenný život ich obyvateľov. Sekundárnym cieľom je vytvorenie „katalógu“ dobrých riešení, ktoré sa osvedčili v zahraničí a môžu byť inšpiráciou pre rezidenčné projekty aj na Slovensku.
Využitie lokalizačných údajov mobilnej siete v priestorových analýzach
- V nových zdrojoch údajov, ktoré nám môžu pomôcť porozumieť trendom a fenoménom doby, má osobitné postavenie využitie údajov z mobilnej siete. Mobilný telefón sa stal neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a unikátnym zdrojom údajov o obyvateľstve, jeho priestorovom rozmiestnení, mobilite a aktivitách. Myšlienky využitia týchto údajov v priestorových analýzach sa objavili súčasne s masovým rozvojom mobilnej komunikácie na báze GSM, avšak až v ostatnom desaťročí sme svedkami skutočne rozsiahleho rozvoja v tejto výskumnej oblasti. Cieľom práce je preskúmať aktuálne trendy v spracovaní týchto unikátnych údajov a navrhnúť originálnu metodiku pre sledovanie vybraného priestorového fenoménu (dochádzka, časopriestorové vzorce správania, rytmus lokalít a pod.).

Mgr. Michala Sládeková Madajová, PhD.

Sieť materských a základných škôl v rurálnych oblastiach Slovenska: výzvy a riešenia
- ráca reaguje na aktuálnu tému optimalizácie a racionalizácie siete materských a základných škôl. Vychádza z diskusie ohľadom geografickej dostupnosti a kvality vzdelávania a v prípade predškolských zariadení aj z nedostatku komplexných dát v oblasti poskytovania starostlivosti o deti do veku 6 rokov. Primárnym zámerom práce je zmapovanie stavu tohto typu služieb z rôznych hľadísk s osobitným zreteľom na rurálne oblasti Slovenska, kde je situácia najvypuklejšia. Mieru záťaže na školský systém určuje populačný vývoj, ktorý spolu so sociálno-ekonomickými faktormi determinuje aj mieru dopytu po materských a základných školách. Okrem základných charakteristík (počet a rozmiestnenie zariadení, ich kapacita, počty tried, počet detí na jedného učiteľa/ku), budú preto hodnotené aj iné ukazovatele a ich vplyv (počty detí ohrozené chudobou, miera nezamestnanosti, regionálne rozdiely, denná periodicita dochádzky, individuálne stratégie rozhodovania, spoločenské požiadavky, či finančná náročnosť prevádzky). Cieľom je identifikovať možný priestor pre racionalizáciu siete materských a základných škôl a predostrieť koncepciu optimálnych spádových obvodov z aspektu niekoľkých scenárov - okrem klasickej časovej a priestorovej dostupnosti, aj so zohľadnením finančnej efektívnosti a individuálnych rozhodovacích stratégií.
Metódy merania ekonomického a sociálneho pokroku regiónov: nové výzvy a prístupy
- Podmienkou efektívnej regionálnej politiky je poznanie úrovne rozvoja jednotlivých regiónov. V súčasnosti existuje viacero prístupov a techník, pomocou ktorých je možné kvantifikovať priestorové nerovnosti. Hoci viaceré z nich zachytávajú rozmanité oblasti a nielen úroveň ekonomického rozvoja regiónov, v mnohých prípadoch sa ukazuje, že nie sú schopné reflektovať sociálne aspekty rozvoja a kvalitu života. Napríklad v regiónoch s dobrým ekonomickým výsledkom a potenciálom môže existovať (a existuje) značný priestor pre zlepšenie iných oblastí života, ako napr. sociálne služby, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, bezpečnosť či životné prostredie. Extrémnym príkladom sú chybné odporúčania, ktoré vedú k vylúčeniu čerpania pomoci. Cieľom práce bude predstaviť, aplikovať a porovnať existujúce a inovatívne prístupy k meraniu ekonomického a sociálneho rozvoja regiónov v slovenských podmienkach. Pozornosť bude venovaná tak ukazovateľom ekonomických (výkonnosť regiónu, štrukturálny potenciál, atraktívnosť), ako aj sociálnych (základné ľudské potreby, blahobyt, príležitosti) a environmentálnych výsledkov, a ich limitom. Ambíciou je hodnotiť viac dimenzií - indikátorov širšieho spektra za účelom získania holistického obrazu o pokroku, na základe ktorého bude možné lepšie nastavovať priority v regionálnom strategickom plánovaní.
Methods of measuring the economic and social progress of regions: new challenges and approaches
- Knowledge about the level of development of individual regions is a requirement for an effective regional policy. There are currently several approaches and techniques that can be used to quantify spatial inequalities. Although many of them capture diverse topics and not only the level of economic development of the regions, in many cases they have failed to understand the social aspects of development and quality of life. For example, in regions with good economic performance and potential, there may be (and still is) considerable room for improvement in other areas of life, such as social services, healthcare, education, safety or the environment. An extreme example is the erroneous recommendations that lead to the exclusion of aid. The aim of the work will be to present, apply and compare existing and innovative approaches to measuring the economic and social development of regions in Slovak conditions. Attention will be paid to indicators of economic (regional performance, structural potential, attractiveness) as well as social (basic human needs, well-being, opportunities) and environmental outcomes, and their limits. The ambition is to evaluate more dimensions - indicators of a wider spectrum in order to gain a holistic picture of progress, on the basis of which it will be possible to better set priorities in regional strategic planning.

Mgr. Daniel Michniak, PhD.

Periférne regióny na Slovensku: faktory periférnosti a možnosti rozvoja periférnych regiónov *
- Nerovnomerný priestorový rozvoj vedie k polarizácii priestoru a vytváraniu periférnych a menej rozvinutých regiónov. Cieľom dizertačnej práce bude identifikovať faktory ovplyvňujúce vytváranie periférnych regiónov a poukázať na možnosti rozvoja vybraných periférnych a ekonomicky zaostávajúcich regiónov.
Peripheral regions in Slovakia: factors of peripherality and possibilities of development
of peripheral regions *
- Uneven spatial development leads to the polarisation of space and the creation of peripheral and less developed regions. The aim of the dissertation will be to identify the factors influencing the formation of peripheral regions and to point out the possibilities of development of selected peripheral and economically lagging regions.
Vplyv štátnej hranice na rozvoj cestovného ruchu vo vybraných regiónoch *
- Vplyv štátnej hranice na regióny v jej blízkosti je rôzny v závislosti od charakteru hranice. Charakter hranice môže byť od úplne uzavretej a na druhej strane úplne otvorená. Hranice bývajú bariérou rozvoja ako aj faktorom pozitívne ovplyvňujúcim rozvoj regiónu. V ostatnom období hranice nadobúdajú viacero nových významov, pričom jedným z nich je chápanie hranice ako zdroja potenciálneho rozvoja územia v jej blízkosti. Cieľom DDP je poukázať na vplyv štátnej hranice na rozvoj cestovného ruchu vo vybraných regiónoch.
The impact of the state border on tourism development in border regions *
- The character of the state border influences the development of the regions in its vicinity. On the one hand, the border can be a barrier or, on the other hand, an impulse for the development of border regions. Tourism is one of the economic sectors affected by border changes. The aim of the dissertation will be to analyse regime changes and other factors at selected state borders and other factors and their impact on tourism development.
Rozvoj cezhraničnej dopravy vo vybraných regiónoch *
- Charakter štátnej hranice ovplyvňuje rozvoj regiónov v jej blízkosti. Hranica môže byť na jednej strane bariérou alebo na strane druhej impulzom rozvoja prihraničných regiónov. Rozvoj cezhraničnej dopravy je jedným z faktorov, ktoré poukazujú na rozvoj cezhraničných väzieb a integrácii cezhraničných regiónov. Cieľom dizertačnej práce bude analýza zmien dopravy vo vybraných regiónoch.
Development of cross-border transport in selected regions *
- The character of the state border influences the development of the regions in its vicinity. On the one hand, the border can be a barrier or, on the other hand, an impulse for the development of border regions. The development of cross-border transport is one of the factors that point to the development of cross-border links and the integration of cross-border regions. The aim of this dissertation will be to analyse the changes in transport in selected regions.

Mgr. Kristína Bilková, PhD.

Udržateľné správanie spotrebiteľov: príklad kolaboratívnej spotreby *
- Celosvetová spotreba v ostatných rokoch dynamicky narastá. Spoločnosti mnohých štátov, vrátane Slovenska, sa stali konzumnými spoločnosťami. V kontraste s týmito trendmi sú spotrebitelia, ktorí preferujú udržateľnú spotrebu. Dizertačná práca je cielená práve na koncept udržateľnej spotreby so zameraním na kolaboratívnu spotrebu. Úlohou doktoranda bude na príklade textilného priemyslu skúmať globálny trh a jeho dosah na nadmernú spotrebu (príkladom je fast fashion koncept). Zároveň ide o výskum alternatív v spotrebe na príklade uvedomelej a kolaboratívnej spotreby (príkladom sú swap alebo slow fashion koncepty). Zámerom práce bude výskum rôznych vzorcov správania spotrebiteľov vo vzťahu s ich sociálnymi a ekonomickými charakteristikami v priestorových súvislostiach. Dizertačná práca je v súlade s globálnym posunom k zodpovednejším a udržateľnejším modelom spotreby a rozšíri poznatky v geografii spotreby.
Sociálne a priestorové aspekty dopravného vylúčenia na Slovensku *
- Dopravné vylúčenie definujeme ako nedostatočnú dostupnosť k príležitostiam z dôvodu obmedzenej mobility jednotlivca. Spôsobujú ho nielen vonkajšie faktory, ale aj individuálne charakteristiky a životné podmienky jednotlivcov. Podľa existujúcej literatúry sú najviac ohrozené skupiny prežívajúce vylúčenie aj v iných oblastiach života (napr. osamelí rodičia, ľudia s postihnutím a seniori), ako aj ľudia s obmedzenou možnosťou využívať osobný automobil. Dopravné vylúčenie bude skúmané v post-socialistickom prostredí. Z priestorového hľadiska sú rizikové najmä periférne a suburbánne oblasti či okrajové mestské štvrte, ktoré sú charakteristické nedostatočnou dostupnosťou k príležitostiam, čo predstavuje bariéru pre budúcu sociálnu inklúziu znevýhodnených skupín. Cieľom výskumu je analyzovať rôzne aspekty a mieru dopravného vylúčenia znevýhodnených skupín, ako aj navrhnúť riešenia pre ich dopravnú inklúziu.
Geografické aspekty rodovej nerovnosti *
- Tento navrhovaný doktorandský projekt sa zaoberá mnohostranným vzťahom medzi geografiou a rodovou nerovnosťou s cieľom odhaliť priestorové dimenzie, ktoré prispievajú k nerovnostiam medzi rodmi a udržiavajú ich. Rodová nerovnosť je tu definovaná ako nerovnomerné rozdelenie zdrojov, príležitostí a moci medzi mužmi a ženami. Rodová nerovnosť je všadeprítomným globálnym problémom s diferencovanými prejavmi v rôznych geografických kontextoch. Hlavným cieľom tohto doktorandského projektu je zmapovať a analyzovať priestorové vzorce rodovej nerovnosti, preskúmať základné sociálno-ekonomické a kultúrne faktory, ktoré tieto vzorce ovplyvňujú, a navrhnúť cielené intervencie na riešenie rozdielov na regionálnej a miestnej úrovni.
Geographical aspects of gender inequality *
- Gender inequality is defined here as the unequal access of men and women to opportunities. However, gender inequality manifests itself differently in different contexts (eg., geographical, cultural). The aim of the research is to analyze the spatial patterns of gender inequality, its causes and consequences, as well as to propose procedures for gender inclusion at different spatial levels.

Mgr. Pavel Šuška, PhD.

Rámce kolektívneho konania a politická prax v klimatickom aktivizme *
- Jedným z rozmerov postsocialistických mestských premien je vývoj na poli občianskej a politickej angažovanosti, ktorý reaguje a je súčasťou širších sociálno-priestorových vzťahov. Tieto sa realizujú na rôznych mierkových úrovniach – lokálna alebo mestská je len jednou z relevantných, pričom jednotlivé mierky sa rôznym spôsobom prejavujú v pociťovaných problémoch, ich rámcovaní a v podobách aktivistickej praxe. Klimatická kríza ako faktor reštrukturalizácie pôvodných vzťahov medzi mierkami prináša potreby nájsť nové spôsoby účinného politického konania, ktoré odpovedajú na globálne problémy, no sú ukotvené v miestnych sociálno-politických podmienkach. Cieľom DP je preskúmať aspekty priestorovosti politickej angažovanosti aktérov klimatického (mestského) aktivizmu.
Konflikt v premenách mestského prostredia *
- Transformácia hmotného mestského prostredia nie je hodnotovo a mocensky neutrálny proces. Naopak, do rozhodnutí o tom, čo sa kedy a kde vybuduje, zbúra či ponechá vstupujú aktéri s rôznymi kapacitami a využívajúci rôzne legitimizačné stratégie. Dynamický stavebný vývoj ostatných dvoch dekád v Bratislave priniesol množstvo situácií ilustrujúcich politickú podstatu procesov produkcie priestoru. Cieľom DDP je analýza prítomných mocenských vzťahov, konfliktov a ich priestorových vyjadrení a reflexiu použitých teoretických schém.
Sociálna a kultúrna transformácia ako súčasť procesov suburbanizácie *
- Suburbánny priestor má z hľadiska sociálno-kultúrnych aspektov špecifické postavenie. Na jednej strane je evidentný heterogénny prúd prisťahovalcov odlišných skúseností, svetonázoru a sociálneho statusu a na druhej je priestorom, kde sa tieto prichádzajúce identity stretávajú a navzájom interagujú. Dochádza tu k vyjednávaniu a vytváraniu nových identít, k prehodnocovaniu vzťahu k lokalite, spoločenstvu a redefinovaniu individuálneho i kolektívneho prežívania domova. Cieľom DDP bude analyzovať špecifické miestotvorné procesy a vzťahy, na ktorých sa podieľajú jednotlivci a skupiny rôznych sociodemografických charakteristík (vek, rod, etnicita, religiozita, sociálne postavenie a iné) a identít, ktoré sú ďalej premietnuté do individuálnych preferencií, predstáv či noriem a konfrontované so sociálno-kultúrnym a inštitucionálnym kontextom v suburbií.
Klimatické dopady suburbanizácie *
- Procesy suburbanizácie sú spájané s vyššou environmentálnou náročnosťou a klimatickými dopadmi. Environmentálna náročnosť a emisie vlastnej produkcie nových sídel, ktoré sú spojené so zmenami vo využívaní zeme, krajinnej pokrývky a budovaním extenzívnej infraštruktúry areálov relatívne nízkej rezidenčnej hustoty. So životom v prostredí nízkej hustoty, obmedzenej konektivity a dostupnosti sú spojené vyššie priame emisie domácností na dopravu a kúrenie, tiež nepriame emisie naviazané na sociálno-ekonomický status a všeobecne vyššiu spotrebu. Cieľom DDP bude identifikácia, analýza a komparácia vybraných aspektov klimatickej náročnosti suburbánnych procesov.

Mgr. Róbert Pazúr, PhD.

Hodnotenie ekosystémových služieb a ich implementácia do strategického plánovania a prognózy
budúceho vývoja národných parkov a ich zázemia *
- Cieľom tejto doktorandskej témy je identifikovať súčasné ekosystémové služby národných parkov na Slovensku, vytvoriť scenáre ich možného budúceho vývoja a identifikovať možnosti implementácie ekosystémových služieb do strategického plánovania území. Úspešný kandidát by mal zvládnuť integráciu poznatkov krajinnej ekológie, diaľkového prieskumu Zeme a sociálnych vied s cieľom stanovenia vedecky podložených poznatkov o možnostiach vývoja tohto územia. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny.Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich projektov.
Assessment of ecosystem services and their adaptation into the strategic planning
and future development of the national parks and their hinterland *
- The goal of this PhD project is to assess the current ecosystem services of the national parks in Slovakia, trade-offs of their different future development and its hinterland, and their implementation into strategic planning. The successful candidate will integrate landscape ecology, remote sensing, and social sciences to provide a scientifically sound baseline about the different pathways of landscape development. A good knowledge of the Slovak language is advantageous.
Scenáre budúceho využitia krajiny a ekosystémových služieb v Európe *
- Rovnako ako v minulosti, budúci vývoj krajiny v Európe sa adaptuje súčasným prírodným a spoločenským výzvam (klimatické zmeny, urbanizácia, demografické trendy). Cieľom DDP je vytvoriť scenáre budúceho vývoja krajiny a ekosystémových služieb v Európe. Hlavnými dátovými zdrojmi sú dáta o krajinnej pokrývke, dáta o prírodných pomeroch a výsledky z plánovaných worskhopov. Úspešný kandidát by mal mať pokročilé znalosti angličtiny a záujem o modelovanie zmien využitia krajiny, ekosystémových služieb a záujem o objavovanie príčin existencie procesov formujúcich využívanie krajiny. Táto DDP ponúka jedinečné možnosti zapojiť sa do prebiehajúcich medzinárodných projektov ako aj aplikáciu získaných vedeckých výsledkov v praxi.
Scenarios of future land use and ecosystem services in Europe *
- Same as in past decades, the future landscape in Europe will need to adapt to current natural and societal challenges (climate change, urbanisation pressure, demography). This PhD aims to develop the scenarios of plausible pathways of the future development of land-use and ecosystem services in selected areas of Europe. Core data used would be the land cover data, natural and socioeconomic statistics and outcomes of stakeholder workshops. A successful candidate should be fluent in English and has a passion for land-use modelling, modelling of ecosystem services, and exploring the causalities of processes shaping the landscape. This PhD position offers a great way to join international research projects and practical integration of research findings.

Mgr. Miloš Rusnák, PhD.

Scenáre budúceho využitia krajiny a ekosystémových služieb v Európe *
- Cieľom práce je zhodnotenie revitalizačných projektov v kontexte celej Európy (Európskej únie) a vytvorenie celoeurópskej priestorovej databázy, ktorá zahrňuje priestorový rozsah ako aj ekologický a ekonomický prínos na základe spracovania záverečných správ projektov a publikácii v rámci ktorých sa úpravy vodných tokov realizovali. Súčasťou práce je aj analýza ekosystémových služieb definovaných v samotných projektoch a parametrov, ktoré boli vybrané pre hodnotenie úspešnosti revitalizácie.

RNDr. Anton Michálek, CSc.

Energetická chudoba a zraniteľnosť na Slovensku *
- Energetická kríza je v súčasnosti jedným z dominantných globálnych problémov. Jej význam bude naďalej rásť v súvislosti s napätím a konfliktami vo sveta a očakávaným nárastom ďalšieho zvyšovania cien energií a jej dôsledkov. Na jej riešení závisí ďalší hospodársky vývoj krajín i úroveň kvality života obyvateľov. Vysoký nárast cien energií má diferencovaný vplyv na rôzne skupiny obyvateľov a domácnosti na Slovensku a rozdielnu úroveň energetickej chudoby (ďalej EP) a energetickej zraniteľnosti (ďalej EV). Pri výskume EP a EV je zvlášť významná priestorová dimenzia, najmä v krajinách s výraznými prírodnými a socioekonomickými regionálnymi disparitami. Rozmanitosť krajiny, vertikálna rôznorodosť polohy sídiel, ako aj značne diferencovaná sociálnoekonomická a demografická skladba obyvateľstva, podmienky bývania a koncentrácia viacerých nepriaznivých podmienok predurčuje niektoré územia a regióny Slovenska k vyššej zraniteľnosti EP. Téma dizertačnej práce je zameraná na analýzu rôznych prístupov a spôsobov jej merania, používaných indikátorov a ukazovateľov a metód jej merania. Na základe uvedených analýz bude vybraný vhodný koncept, indikátory a metódy jej merania v regiónoch Slovenska. Cieľom dizertačnej práce je zmerať diferencovanú mieru EP v regiónoch Slovenska, identifikovať najviac zraniteľné a rizikové regióny a charakterizovať príčiny, ktoré ich spôsobili. Takýto výskum je jedným zo základných predpokladov tvorby presne cielenej politiky zameranej na zmiernenie EP a adresnej pomoci energeticky zraniteľným populáciám a domácnostiam.